História piva siaha viac ako 13 000 rokov dozadu. Na našom území sa bavíme o období trinásteho storočia. A že je o čom písať…
História piva má neuveriteľne hlboké korene. Nápoje podobné pivu sa totiž objavovali nezávisle množstvom kultúr v rôznych kútoch sveta. Asi nebudeme ďaleko od pravdy, keď vek tohto zlatistého moku odhadneme na viac ako 10 000 rokov. Vieme napríklad dokázať existenciu 6000 rokov starej sumerskej tabuľky z Mezopotámie, na ktorej sú zobrazení ľudia pijúci nápoj slamkami z jednej nádoby. Pivo je zaznamenané aj v Epose o Gilgamešovi či v štyritisíc rokov starej sumerskej básni na oslavu patrónky pivovarníctva bohyne Ninkasi. V Izraeli sa objavili dokonca dôkazy o jeho varení staré až 13 000 rokov…
Ani na Slovensku nejde o nápoj starý len pár desaťročí. Prvé pivovary sa u nás otvorili ešte na začiatku minulého tisícročia. Najstaršiu trojicu v Rakúsku-Uhorsku by sme hľadali v Rudmenoch pri Balatone, Tvrdomesticiach či Veľkých Uherciach pri Partizánskom. O ich existencii sa dozvedáme z listiny kráľa Ladislava IV., ktorý ich spomenul už v roku 1274. K najväčšiemu rozmachu pivovarníctva na území dnešného Slovenska došlo medzi rokmi 1620 a 1650. Môžeme bez rozpakov tvrdiť, že sa pivo varilo v každej väčšej obci na Slovensku. A tu niekde sa láme aj slovenská história piva. Išlo totiž o mimoriadne výhodný obchod, keďže pivo bolo len minimálne zdanené. Práve zavedenie vysokých daní mohlo za úpadok od roku 1850.
Ak sme vyššie spomenuli, že história piva u nás začala v 13. storočí, asi sme trochu zavádzali. Jeho varenie totiž poznali Slovania už pri príchode do našej vlasti. Konkrétne môžeme poukázať na Slovanov v Potisí, ktorí to vedeli už v 5. storočí. Silnejšie pivo pochádzalo z jačmenného sladu, jemnejšie z pšeničného. Historické dokumenty hovoria napríklad aj o varení piva v Hronskom Beňadiku, kde tak činili poddaní v miestnom kláštore. Až neskôr sa všetko premiestnilo do miest, ktorých mešťania však museli na to vlastniť osobitné právo.
V týchto mestách sa postupne práce okolo varenia piva diferencovali. Toto všetko malo za následok vznik jedinečných remeselných odvetví, čo malo vplyv aj na vtedajšie školstvo. História piva na Slovensku sa točila hlavne okolo skvelých pivovarníkov a sládkov. Nároční zákazníci najmä vyššej vrstvy si vyžadovala ich maximálnu odbornosť, ktorá sa získavala dlhoročnými skúsenosťami. Až časom získali tieto osoby právo variť, obísť sa to dalo kolektívnym právom. Presne takto sa stali súčasťou mestského hospodárstva pivovary, ako tomu bolo napríklad v Brezne, Krupine, Trenčíne, Pezinku, Bratislave, Modre či Košiciach. Prvý prípad (právo jednotlivých mešťanov) sa vzťahoval na Prešov, Banskú Bystricu, Sabinov, Bardejov či všetky spišské mestá. Variť či čapovať ho ale nemohli všetci naraz, na toto sa stanovilo presné poradie.
Na vidieku to bolo trochu odlišné, kde varenie piva patrilo k právam šľachty. Tá objavila čaro zbohatnutia v tomto pravidle najmä od 16. storočia. Išlo o jej významný zdroj príjmov, navyše v pivovaroch mohli spracovať aj zbytky pšenice, jačmeňa a iné. Ak sa o pivovary starať nechcela, prenajala ich s právom výčapu väčšinou Židom. História piva sa tvorila vďaka starým privilégiám a špeciálnym dohodám so zemepánmi aj v množstve poddanských mestečiek. Medzi tie najúspešnejšie patrili pivovary patrili tie v Gelnici, Považskej Bystrici, Rimavskej Sobote, Ružomberku, Martine alebo Beluši. Pivovary v Ilave či Bytči založené v 16. storočí dokonca fungujú dodnes.
Postupne sa rozvíjalo hlavne šľachtické pivovarníctvo, čo otupilo fungovanie v rukách poddaných. Tí postupne strácali možnosť pivo vôbec čapovať. História piva sa postupne menila a za to mohli v 16. až 18. storočí aj pivovarnícke či sladovnícke cechy. Medzi prvými založenými boli tie v Bardejove (1587), Kežmarku (1589), Žiline, Trenčíne, Bratislave, Košiciach, Komárne, Hniezdnom, Medzeve, Spišskom Podhradí či Spišskej Novej Vsi. V polovici 19. storočia evidujeme v Uhorsku približne 300 pivovarov, veľkú väčšinu z nich na našom území. Spomenúť ako zaujímavosť môžeme aj najstarší fungujúci pivovar na Slovensku. Je ním Steiger, ktorý bol založený v roku 1473 jezuitskými mníchmi vo Vyhniach.
Aj keď bolo pivovarníctvo u nás mimoriadne rozšírené, spotreba tohto nápoja bola pomerne nízka. Celkom dobré čísla dosahovalo napríklad Trenčianske pivo, ktoré sa prepravovalo na pltiach napríklad na územie Maďarska. Veľkú kvalitu malo Kežmarské pivo. Prelom prišiel v polovici 19. storočia, kedy pivovarský priemysel dostával potrebnú štruktúru. Výroba sa začala koncentrovať do väčších fabrík, čo ale malo za následok likvidáciu malých či domácich prevádzok. Predaj a kvalita sa zvyšovali zavedením strojov či využívaním pary pri varení. Skvelou novinkou bolo aj strojové chladenie. Pevný technologický základ dal výrobe piva rozmach chémie. Pri pohľade na konkrétne čísla vidíme, že v roku 1919 sa na jedného Slováka vypilo len 14,4 litrov piva, v 1934 16,1 litrov a v roku 1937 iba 13,7 litrov.
Prelom nastal až po druhej svetovej vojne, kedy sa kvalita piva výrazne zvýšila. Tento nápoj sa dostal do takmer každej prevádzky a konečne v predaji prekonával víno. Vybudovali sa u nás nové pivovarnícke kapacity. To všetko sa odrazilo na spotrebe piva, ktorá vyskočila v roku 1978 premiérovo nad hranicu 100 litrov ( 107,1 l na jedného obyvateľa). Dôležitým rokom bol aj 1960, kedy sa v Bratislave otvorilo učňovské stredisko, v roku 1964 sa pridali Topoľčany. A história piva ostáva žiť aj v ich učebných osnovách…
Pivo patrí medzi dôležitú súčasť aj Beer Bike Bratislava. Vychutnať si ho môžete vďaka Beer Station. Všetky informácie o možnosti rezervácie našich Beer Bike, ich vybavení, našom pive či iných dôležitých záležitostiach sa dozviete na našom webe či Facebooku. Ak vás tento článok zaujal, odporúčame vám nakuknúť do sekcie Blog, kde si môžete prečítať o množstve zaujímavostí napríklad aj zo sveta piva.